Print this page

Hold statočnej baníckej práci


My, maturanti z roku 1965
a z triedy 3. A SVŠ v Martine  sme to ešte vari ani  plus mínus v sedemdesiatke celkom nezabalili. Na svoje tohtoročné síce neokrúhle, no už viac ako päťdesiatročné stretnutie sme sa vybrali netradične a mimoriadne do Prievidze. Teda takto kolektívne a pospolu mimo "rodného" regiónu Turiec to bolo po prvý raz. Takmer dvadsiatka spolužiakov na štyroch autách mala jasne vytýčený výjazdový cieľ svojej netradičnej stretávkovej cesty. Zamierili sme si to za očakávaným exkluzívnym zážitkom spojeným s nevšedným poznávaním baníckeho prostredia. V Prievidzi bol usilovným iniciátorom zorganizovania precíznej a premyslenej pomaturitnej stretávky spolužiak Vladko Považan v úzkej spolupráci s Martou Okom Olajcovou, pružne a zodpovedne kooperujúcou v martinskom zázemí.

RS PÚŠŤ – banícky guláš na privítanie

Širokospektrálne koncipovaný pomaturitný výlet spolužiakov 3. A SVŠ z Martina bol naplánovaný na dva dni, a teda aj s prenocovaním, preto prvá naša cesta viedla do areálu rekreačného zariadenia Púšť, s dohodnutou možnosťou príjemného spoločenského posedenia a neskôr aj s poskytnutím nocľahu. Po priateľskom spoločnom zvítaní, symbolickom prípitku a dobrom gulášiku nastal ten správny a očakávaný čas. Martinskí maturanti sa vybrali na cestu do susedného regiónu za svojím prvým a pravým cieľom. Do Prievidze sme prišli kolektívne navštíviť Hornonitriansky banský skanzen v Bani Cigeľ. Treba zdôrazniť, že myšlienka takejto originálnej exkurzie „pre spolužiakov - maturantov - seniorov“ skrsla v hlave nášho vyššie už menovaného spolužiaka. V minulosti bol aktívnym baníkom v tunajšej hnedouhoľnej bani a s touto náročnou prácou ho dodnes spája osobný záujem aj vedúce postavenie správcu – riaditeľa Hornonitrianskeho  banského skanzenu.

Aj vďaka jeho presvedčeného zaujatia sme mali my, jeho dávni spolužiaci,  mimoriadnu možnosť zažiť putovanie do hlbín pod povrch zeme, do naozajstnej bane. A to od samotnej názornej dôkladnej prípravy na prehliadku, cez návštevu typických banských priestorov ešte pred sfáraním nad zemou, až po nevšednú  a inde nevídanú cestu vláčikom.
Odborní sprievodcovia nás viedli po každodennej pracovnej ceste baníka. „Vyfasovali“ sme helmy a oblečenie s typickými lampami a zložitým kontrolným baníckym prístrojom, s akými fárali do bane skutoční baníci. Zvesili sme si pridelené identifikačné kontrolné čísla podľa menného zoznamu, presne tak, ako to robievajú fárajúci baníci. To všetko kompletne nám  evokovalo intenzívny dojem, že sme sa stali ozajstnými účastníkmi dobývania uhlia v autentických a skutočných banských priestoroch.

Naša naozajstná cesta poznávania baníckeho sveta a „čierneho“ remesla sa začala tým, keď sme nastúpili do neveľkých, tesných žltých vozníkov vláčika – pohol sa s nami z určeného „nástupišťa“. Po nasadnutí do vláčika sme sa hodnú chvíľu  viezli do poriadne vzdialeného, hlboko do reliéfu „vytesaného“ podzemia.
Postupne sme absolvovali „sfáranie“, do slušnej hĺbky, prekráčali sme kus cesty pešo v stiesnenom priestore do útrob bane. A o chvíľu sme sa už ocitli až v bohato vybavených podzemných priestoroch banského skanzenu.
Na každom kroku nás oslovovala zaujímavo a autenticky inštalovaná „výstava“ originálneho strojového vybavenia bane. Sprievodcovia -  dobrí znalci banského remesla - nás zoznamovali so  zložitými, no zachovanými a udržiavanými mechanizmami. A v tejto bani sme videli na vlastné oči prístroje, aké v tomto priestore ešte donedávna každodenne používali vo svojej práci baníci.
Podrobnou prehliadkou Hornonitrianskeho banského skanzenu sme postupne  takpovediac na vlastnej koži prenikali do každodennej remeselnej cesty hnedouhoľného baníctva -  v bani Cigeľ  - v podmienkach hornej Nitry.

Patríme ku generácii, ktorá o baníctve v našej mladosti počúvala slogan: Ja som baník, kto je viac! Myslím, že až zásluhou nášho trpezlivého a pre vec zapáleného spolužiaka Vladimíra Považana a jeho ochotného a fundovaného kolegu pána Františka Puťoša, no najmä našou pozdnou spolužiackou exkurziou do banského skanzenu sa v plnej paráde a pravdivosti ukázala pravá zložitosť tohto dávneho, ťažkého, a predsa samotnými baníkmi milovaného „čierneho“ remesla.

Ďakujeme za toto hádam dosť oneskorené, no určite skutočné životné poznanie!

3.A SVŠ Martin, maturitný ročník 1965,  Prievidza, sobota 4. Júna 2016